reklama

Školský zápisníček: Prázdniny nadovšetko...alebo nie?

Prázdniny - na tie vždy každý netrpezlivo čaká. Alebo nie? Možno je predstava týždenného voľna pre niektoré deti strašiakom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Čo ti napadne ako prvé, keď sa povie prázdniny? Ponocovanie. A potom dlhé spanie a neskoré vstávanie. A potom ešte dlhšie ponocovanie a ešte neskoršie vstávanie. A okrem toho, samozrejme, ten úžasný pocit, že nikam nemusíš, nemáš žiadne povinnosti, môžeš odsunúť školu niekam úplne preč, zatvoriť ju do najtmavšej komory, ani na ňu nepomyslieť – na úlohy, písomky, učenie... Počkať! Ale veď ty už do školy nechodíš. Aspoň ako žiačka už nie. Keď sa tak nad tým zamyslíš, uvedomuješ si, ako málo sa toho zmenilo. Tvoja radosť je rovnaká ako predtým. Radosť z toho, že môžeš porušovať zabehnuté pravidlá, akoby si na chvíľu viedla iný život (ktorý sa ti po týždni už nezdá taký úžasný). A ten úžasný pocit úľavy, keď v piatok popoludní odchádzaš zo školy s pocitom, že v pondelok cestu sem vynecháš. Pocit, že si oddýchneš. A pritom máš školu rada, vlastne ju zbožňuješ – ľudí okolo seba, každodenné drobné starosti, aj tie povinnosti a problémy. Možno musíme mať od niektorých vecí na chvíľu odstup, aby sme si pripomenuli, čo pre nás znamenajú a že nám vlastne chýbajú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Nazdávaš sa, že všetky deti sa tešia na prázdniny a budú šťastím celé bez seba, že celý týždeň nebudú musieť páchnuť do školy. Predstavuješ si samu seba, ako im so širokým úsmevom praješ krásne prázdniny, aby si užili voľno a oddýchli si. A potom riaditeľka školy navrhne, že by sa mohla otvoriť jarná škola pre deti z kritickej infraštruktúry, a keď to svojim žiakom oznámiš, začnú skákať od radosti a výskať, akoby si im práve povedala, že vyhrávajú zásobu čokolády na celý rok (tvoje tajné zásoby v zásuvke sa už začínajú míňať, a to máš v triede len štyri deti). Nevieš, či sa máš poddať zhrozeniu, ktoré ťa prepadá, alebo samoľúbosti, ktorá sa nenápadne vnucuje – lebo logicky, ak sa tak hrozne tešia do školy a ničnerobenie doma by vymenili za čas strávený tu s tebou, nebudeš azda ešte úplne nad odpísanie (samozrejme si vzápätí priznávaš, že znásilňuješ logiku veľmi netaktným spôsobom). V prvom rade si však prekvapená. To už sú preč aj časy, keď sa decká nevedeli dočkať prázdnin a kašlali počas nich na školu?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Si si, prirodzene (ach, keby všetko bolo také prirodzené), vedomá toho, že všetko má svoje príčiny. Nie je im doma dobre? Áno, vieš, že sa už niekoľkokrát zmienili, že sa doma nudia, lebo sa nemajú s kým hrať, rodičia na nich nemajú čas, nemajú toľko hračiek... Sú to len také čriepky, ktoré sa trúsia počas rozhovorov a hier, ale niekedy z nich vznikne celkom desivý obrázok. Tak trochu ťa mrazí z toho, že deti nie sú doma šťastné a oveľa radšej sú v škole, no zároveň ťa to neskutočne teší a hreje, lebo zrejme to celé má nejaký zmysel. Nevieš sa rozhodnúť. Našťastie ani nemusíš, nech sa pokojne tie dva pocity zmiešajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Potom si spomenieš, ako veľa času teraz decká trávili mimo školy, bez spolužiakov a kamarátov, a zrazu ti príde celkom pochopiteľné, že im je lepšie v spoločnosti rovesníkov ako doma pred obrazovkou počítača. Vidíš malé svetielko nádeje, že staré dobré hry na naháňačku (aj keď v trochu upgradovanej verzii, keďže vás teraz naháňa babka Granny alebo Scary Teacher – ani si netušila, aké edukatívne môže byť trávenie času s deťmi a ich vkusom v počítačových hrách) ešte úplne nevymizli a že deti môžu mať ešte potešenie z behania po vonku a stavania snehuliaka (nedávna snehová nádielka bola potešením).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Potom si ale spomenieš, ako si sa tešila na svoje rebelantstvo v podobe celodenného pobytu v pyžame, a bezradne zvesíš plecia s otázkou: „Vy fakt chcete chodiť cez prázdniny do školy?“

 „Ánooooooo!!!“ Trieda sa otriasa v základoch. Čo na to povedať. Máš ich rada a niekedy by si ich najradšej zjedla. Povieš si, že nakoniec bude pre nich lepšie, keď budú v škole, než keby mali sedieť zatvorení doma. A pre teba tiež (komu kedy prospel dlhý spánok).

 Konce bývajú vždy šťastné, ak sa na ne pozrieme z toho správneho uhla.

 Och – a jarná škola sa nakoniec nekonala. Pre nízky záujem zo strany rodičov a detí (tie tvoje štyri boli jediní záujemcovia). Ale tá predstava, v ktorej si chvíľu žila, že sa to všetko uskutoční, bola napokon celkom príjemná. Hurá, rebelantstvo!

Michaela Macejková

Michaela Macejková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Vášnivá čitateľka, ktorá stále naivne verí, že svet môže byť lepším miestom aj jej pričinením. Úspešne infikovaná idealizmom. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu